Každá kniha je dielom troch ľudí – spisovateľa, grafického redaktora a editora. Korigovať/editovať knihu, to nie je len pátranie po nespisovných slovách, gramatických chybách či preklepoch. Na čo všetko sa korektor zameriava, aby sa za svoju prácu nemusel hanbiť?
Zabrániť opakovaniu
Keď autor knihu napíše, ešte pred zalomením putuje v elektronickej podobe jazykovému redaktorovi, ktorý sa usiluje o to, aby odstránil väčšinu pravopisných, štylistických či akýchkoľvek iných chýb. „Väčšinu“ preto, že tu sa práca ešte ani zďaleka nekončí.
Keď je kniha zalomená, dostáva sa do rúk korektorovi alebo tomu istému redaktorovi, ktorý ju číta ešte raz, no všíma si aj iné veci – napríklad to, či sa v texte nadmerne nevyskytujú výkričníky, otázniky, tri bodky alebo príliš veľa odsekov. Korektor môže nový odsek vytvoriť, ale ho aj zrušiť, a tým sa postará o to, aby sa text stiahol alebo naopak rozšíril na viac riadkov. Samozrejmosťou je využívanie synoným.
Pozor na vlastné mená a charakteristiku postáv/vecí/prostredia
Stáva sa, že keď autor píše poviedku, novelu alebo román, a ešte nie je celkom vžitý do deja, občas (najmä na začiatku) si popletie mená hlavných postáv alebo ich charakteristiku. A tak zrazu z Petra je Marek alebo postava nemá svetlé rovné, ale čierne kučeravé vlasy. Nie je na škodu, ak si tieto detaily korektor schválne všíma alebo dokonca zapisuje do svojich poznámok. To isté sa týka aj charakteristiky vecí alebo prostredia. Ak postava býva v dome bez výťahu, nebude sa v ňom ani vo svojom činžiaku voziť.
Pri prekladoch si treba dať pozor aj na zaužívané podoby mien. Napr. u nás je Alica v krajine zázrakov, Česi majú Alenku v říši divů. Ustriehnuť to je však skôr povinnosť prekladateľa, ktorý dbá aj o správny preklad frazeologizmov a pod.
Overovať fakty
Odborné či historické diela sú na editovanie veľmi náročné, pretože si kradnú aj množstvo času na overovanie faktov. Pri historických dielach editor kontroluje správne zapisovanie mien, ale aj vývin historických udalostí či roky. Historické romány sa často opravujú s encyklopédiami poruke. Pri odborných textoch je nutné pracovať napríklad aj so slovníkmi – ak editor slovu nerozumie, pre istotu si overí v slovníku, či je zapísané správne.
Pozor na vdovy, siroty, rieky, delenia slov
Aj na grafickom spracovaní diela záleží rovnako ako na jeho obsahovej stránke. Pri korigovaní knihy sa sleduje, či text pôsobí uhladene, či neobsahuje vdovy a siroty (osamotené riadky a slová), či sú správne delené slová na konci riadkov alebo či niekde netreba pridať či odstrániť medzeru/riadok. Všeobecne platí, že prvá veta kapitoly sa neodsadzuje a neodsadzujú sa ani odseky, ktoré nasledujú po vynechanom riadku. V prípade, ak sa niektorá vdova alebo sirota nedá odstrániť graficky (stiahnutím textu, delením slov), editor sa utiahne k vymazávaniu slov, ale len takých, ktoré nezasiahnu do zmyslu textu, príp. nejaké slová do textu pridá. Túto úlohu môže dostať aj sám autor.
Nebáť sa dialógu s autorom
Žiadna kniha nebude nikdy dokonalá, keď si pri jej tvorení nebude rozumieť autor so svojím editorom/jazykovým redaktorom/korektorom. Editor sa totiž stavia k dielu objektívne a vo veľkom môže prispieť k tomu, aby podporil autorský zámer. Ak teda opravuje knihu venovanú dospievajúcim čitateľom, nebojí sa využiť slovník mladých, ak sa mu zdá, že niektoré dialógy alebo úseky z reči rozprávača sú v texte zbytočné či nezmyselné, jednoducho ich škrtne. Keď sa postava zachová nepatrične k situácii, editor môže navrhnúť autorovi, ako by to mohol zmeniť.
A čo názov knihy? Ak sa editorovi nezdá úderný alebo dostatočne lákavý, môže autorovi navrhnúť alternatívu. Základom je vždy sa priateľsky dohodnúť a nenechať sa pri redakcii diela strhnúť vlastnými preferenciami. V diele sa má prejaviť autor a nie editor.
