Už sa vám stalo, že text, ktorý ste vytvorili, sa vám s odstupom času zdal byť slabý a nedopracovaný alebo dokonca že ste sa zaň hanbili? Či už išlo o slohovú prácu, článok na blog alebo o profesionálny reklamný text, mali ste pocit, že ste pri ňom nevydali zo seba to najlepšie?
Dôvod, prečo sa vám váš výtvor nepáčil, nemusel byť váš nedostatok kreativity a ani to, že by ste zrovna nemali svoj deň alebo vám nesadla téma.
Čo ak ste len začali písať bez zahrievacej pisateľskej rozcvičky?
Prečo je rozcvičovanie sa dôležité
Určite poznáte nevyhnutnosť zahrievania sa pred akýmkoľvek fyzickým cvičením či športom. Nemôžete dvíhať ťažké činky bez toho, aby ste na rozohriatie nezačali s malými. A taktiež nemôžete bežať maratón bez predchádzajúceho strečingu. No nie je to len o športe. Čo také hodiny spevu? Tie sa tiež vždy začínajú rozospievaním, ktoré pripraví hlas na prichádzajúcu námahu.
Otázkou teda je, prečo väčšina blogerov začína písať svoje blogy bez akejkoľvek prípravy?
Môže to byť niektorý zo štyroch dôvodov:
- Až do dnešného dňa o takejto veci nič nepočuli.
- Cítia sa dosť zahriati a rozbehnutí.
- Nevidia v tom žiadny význam.
- Neuvedomujú si, čo riskujú.
Riziká písania bez pisateľskej rozcvičky
Všetci vieme, čo riskujeme, keď sa pred športovaním nerozcvičíme. Nedostatočné rozcvičenie je najrýchlejšou cestou k zraneniam a u profesionálov to znamená znížený výkon a dokonca môže viesť k úrazu, ktorý ukončí kariéru športovca.
Ako sa to týka písania? Určite si nezlámete kosti, takže riziká nie sú až také zjavné. Stále tam však nejaké sú.
Najčastejší výsledok písania bez rozcvičky je hromada času stravená nad prázdnou obrazovkou alebo u mnohých neodvratná prokrastinácia. Začať je všeobecne tá najzložitejšia časť. Veľa ľudí to pozná, keď sa krvopotne snaží vykotúľať zo seba nejaké slová. Hoci máte tému vášho písania zvládnutú a viete, čo textom vlastne chcete povedať, dostať myšlienky na digitálny kus papiera môže byť práve také ťažké, ako ležať na lavičke v telocvični a pokúšať sa zdvihnúť nad hlavu 150 kg ťažkú činku.
Rozcvičovanie sa v konečnom dôsledku šetrí váš čas. Je jasné, že vaše naozajstné písanie sa presunie na neskôr, ale je väčšia pravdepodobnosť, že skončíte skôr a vyprodukujete kvalitnejší text.
Ako sa pisateľsky rozcvičiť
Čo je teda tou najzákladnejšou vecou, ktorú dokážete napísať? Niečo, čo nevyžaduje vôbec žiadnu prípravu a je doslova nemožné sa v tom zaseknúť?
U každého to môže byť niečo iné, no osvedčenou voľbou je napríklad osobný denník. Každý dokáže napísať pár riadkov o tom, aký mal deň alebo čo chystá na večer, alebo čo si myslí o druhých ľuďoch a o situáciách, čo zažil a pod. Každý o tom dokáže písať práve tak, ako o tom dokáže rozprávať priateľom. Pri písaní denníka neexistujú pravidlá, čiže čokoľvek robíte, určite robíte správne. A okrem toho, osobný denník je preto osobný, že sa nedostane do rúk žiadnej inej osobe.
Odporúčam týmto cvičením začať tesne pred samotným písaním. Pospomínanie si a zapísanie udalostí dňa, ktoré vám pricupkajú na myseľ, vám zaberie max. 5 – 10 minút a po takejto rozcvičke, ktorá nastaví vaše myšlienky, už bude oveľa jednoduchšie vrhnúť sa na skutočnú úlohu bez akéhokoľvek bloku.
A čo vy, píšete si osobný denník – či už ako rozcvičku pred písaním alebo len tak, pre seba? Alebo máte podobnú techniku, ktorá vám pomáha? Podeľte sa o svoj názor v diskusii.
Voľne preložené z originálneho článku Don’t Ever Write Without this Writer’s Warm-up
Pekný článok, presne viem o čo je “..tvorivý blok” 🙂 …niekedy píšem jeden 3-riadkový odsek 15 minút a keď sa naň pozriem po ďalších 10 minútach, otváram oči, ako som mohol takú blbosť “vypotiť”. 🙂 ..odteraz budem vedieť ako na to! Dík
Páči sa mi, že článok upozorňuje na dôležitú vec, ktorá sa často prehliada.
Moja rozcvička spočíva v tom, že sa snažím písať súvisle, aj keď sú to spočiatku úplné somariny.
Po chvíľke ich stačí iba vymazať a začať znova. A posledné nedostatky sa odstránia pri editácii 🙂
Vidíš, ja to tiež tak mávam, ale doteraz som to vždy potláčala – resp. chcela som vždy začať nejako múdro, tak som čakala, kým ma osvieti. Teraz vidím, že aj to je spôsob, ako sa do písania dostať :).
ja jednoducho píšem, viem že to nieje svetová kvalita ale stále sa to zlepšuje, chce to skúsenosti a prax ako všade…
Veľa ľudí si neuvedomuje jedno- aj písanie je zručnosť, dá sa nadobudnúť len a len tvrdou makačkou na sebe, však aj tí najslávnejší autori písali niektoré svoje diela roky rokúce, stále ich prerábali a aj tak sa im zdali nedokonalé… ako sa tak pekne povie v angličtine: Success is 1% inspiration and 99% perspiration 🙂 často to nie je len o talente (ten majú mnohí), ale o tom ako sa človek zdokonaľuje a snaží.
Tak o tomto som ešte nepočula, ale vážne na tom niečo je. keď píšem, tak text aj niekoľkokrát čítam znovu a znovu, aby som poopravila hlúpe zvraty, výrazy…takou rozcvičkou by som si mohla pomôcť…okrem toho občas ten 15 minútový “výčum” na strácajúci sa a znovu objavujúci kurzor, než príde osvietenie 🙂
Ale zase musím oponovať, že predsa len občas osvietenie príde samo od seba, ako sadnem tak aj píšem a takmer nič už potom nezmením, hoci aj bez rozcvičky.
Ale za túto radu som vďačná.