Píš ako rozprávaš?

Nie, nepomýlila som sa, názov článku sa nemá volať “píš, ako počuješ” – známa to veta propagujúca fonetický pravopis, ktorý sa u nás snažil zaviesť Anton Bernolák. S touto upravenou verziou – píš, ako rozprávaš – sa stretávam občas ako s radou pre kreatívne písanie, keď sa nádejným blogerom alebo copywriterom radí, ako sa naučiť zaujímavo písať.

A viete čo? Je to tá najhoršia rada.

Započúvajte sa niekedy to toho, ako rozprávate – v škole, doma, v obchode. Spomínate si na všetky tie “éééé”, “ehm”, “vlastne”, “proste”, “ten s tým od toho”…? A predsa sa mnoho ľudí takouto radou riadi, alebo tak minimálne vyzerá polovica všetkých písomných prejavov. Alebo ešte horšie, vznikne niečo takéto.

Autor rady píš, ako rozprávaš asi nemal na mysli využívanie “jazykových barličiek”, ktoré sú prirodzené pre každého netrénovaného rečníka. Ide skôr o akúsi prirodzenosť, s ktorou rozprávame, vysvetľujeme, presviedčame… S týmto vysvetlením by ste sa stotožnili, pravda?

Náš jazykový prejav ale nie je dokonalý ani z tohto pohľadu. Koľkí z nás môžu povedať, že dokáže rozprávať a pritom vyberať tie správne slová, vedieť presviedčať, hovoriť jasne a zrozumiteľne? Ak je to u vás tak, potom naozaj platí rada “píš, ako rozprávaš”. V opačnom prípade by ste mali potrénovať aj ústny jazykový prejav. Nemusí to byť zrovna vtedy, keď idete vyniesť kôš a stretnete susedku na schodoch.

Skúste ale napríklad najbližšie pri vybavovaní po úradoch alebo nákupoch v obchode byť viac sústredený a snažiť sa jasne formulovať, čo chcete povedať. Alebo keď budete pri káve či pri pive opisovať zážitky z posledného víkendu, potrénujte a dávajte si pozor na to, čo hovoríte. Vyberajte správne slová a zvažujte, kedy a ako ich použiť a či v niektorom prípade neexistuje iné, vhodnejšie slovo.

Nakoniec napíšte článok na svoj blog alebo akýkoľvek text, aký bežne tvoríte a otestujte si použitie spomínaných zásad aj pri písaní. Verím tomu, že v písaní sa zdokonaľujeme aj rozprávaním. Vyskúšajte si to a dajte mi vedieť, ako sa vám darilo.