Každý správny copywriter, bloger či hocikto, kto si chce dať záležať na svojich textoch, musí riešiť otázku pravopisu. Ten nespočíva len v dodržiavaní všetkých ortografických pravidiel, ale súvisí aj s dobrou štylistikou a robí text kvalitným umeleckým dielom.
Pravopis je taká zvláštna vec – väčšina ľudí má k nemu buď odpor (výsledok staromódnych slovenčinárok zo základnej školy) alebo nejaký divný vzťah „ty nechaj na pokoji mňa a ja nechám na pokoji teba”. A odhadujem, že celkový postoj mladej generácie k pravopisu je takýto:
WTF?
Mám pre vás zlú správu. Ak ste nemali šťastie na dobrého slovenčinára už na ZŠ, na strednej zameškané nedoženiete (preberá sa len literatúra a niečo ako sloh), na výške sa už pravopisom nikto vážne nezaoberá. Pravopis sa nenaučíte z tutoriálov na internete. Ide o taký komplexný systém, že ani ja o sebe netvrdím, že ho ovládam na 100%. Našťastie, netreba hádzať úplne flintu do žita.
Základnou radou, ako sa zdokonaliť v pravopise, je nápis z našej starej komunistickej nástenky v miestnej ľudovej knižnici:
„Kto nečíta, zaostáva!“
Čítaním úplne prirodzene nasajete pravopisné zákony a budete ich používať bez toho, aby ste nad nimi museli rozmýšľať. Funguje to úplne podprahovo a určite ten pocit poznáte – neurobíte chybu, lebo keď sa na to pozriete, nedokážete napísať “vydím” alebo “šmíkať sa”. Tiež vám trkne, že sa píše “mestský” a nie “meský” a podobne.
Základy získané ešte v škole a čítanie kníh (príp. kvalitných časopisov, na denníky by som sa veľmi nespoliehala) vypracujú vašu znalosť slovenčiny na mierne nadpriemernú úroveň. Ak sa chcete dostať ešte ďalej, musíte siahnuť po slovníkoch.
Učíme sa od Štúra
Teda, nie tak celkom. Ľudovít Štúr bol zaujímavá postavička slovenskej jazykovedy, no dnes by sme štúrovčinou ohúrili jedine pri objednávaní si kávy v Shtoorovi. Jeho meno však nesie aj slovenský jazykovedný ústav, na stránkach ktorého sa nachádza skvelá pomôcka, ktorá by nemala chýbať v hlavných záložkách vo vašom prehliadači.
Po otvorení nájdeme jednoduchú strohú stránku, ktorá nám v hornej časti ponúka na zakliknutie rôzne slovníky a vyhľadávacie pole. Keďže mnohým z vás určite nehovoria nič nielen samotné skratky slovníkov, ale aj ako sa od seba líšia, stručne ich popíšem.
KSSJ – Krátky slovník slovenského jazyka
Výkladový slovník, ktorý v súčasnom 4. vydaní z roku 2003 zachytáva približne 60 000 spracovaných slov. Pozor, sú v ňom nielen slová spisovné, ale aj nespisovné (čiže tie, ktoré sú pravopisne nesprávne). Je to jedna zo 4 kodifikačných príručiek slovenčiny. Nájdete v ňom údaje o význame zachytených slov z jadra i z okrajových oblastí jazyka (nové i zastarávajúce slová, hovorové výrazy) a o vzťahoch medzi slovami.
PSP – Pravidlá slovenského pravopisu
Ďalšia kodifikačná príručka, táto je z roku 2000. Na rozdiel od KSSJ zachytáva len spisovné výrazy. V praxi to znamená, že ak hľadáte nejaké slovo a podarí sa vám ho nájsť v PSP, je spisovné a môžete ho použiť bez obáv vo vašom texte. PSP majú textovú a slovníkovú časť. Databáza je prepojená so slovníkovou časťou, ale v prípade vášho záujmu o pravopis odporúčam naštudovať si aj tú textovú. Nájdete v nej napríklad ako sa píšu veľké písmená, cudzie slová, ako sa rozdeľujú slová, ktoré slová sa píšu osobitne a ktoré spolu, atď. Týchto necelých 80 strán je základnou bibliou pravopisu. Do prehľadnejšej podoby zostavil tieto pravidlá doc. Navrátil v knihe Pravopis (praktická príručka slovenského pravopisu).
SCS – Slovník cudzích slov
Tu asi (paradoxne) netreba nič vysvetľovať. Možno len fakt, že pri ich pravopise si treba dávať pozor – častokrát majú osobitný pravopis, resp. sú nesklonné. Veľakrát sa zachováva ich pôvodná písomná podoba aj napriek ignorovaniu zaužívaných pravidiel (napr. cylinder píšeme s “y”, hoci po “c” by malo nasledovať “i”).
SSS – Synonymický slovník slovenčiny
Zlatá baňa pre každého copywritera! Isto ste sa stretli s problémom, že ste potrebovali rovnaký alebo podobný význam vyjadriť veľakrát za sebou. Synonymá sú významovo podobné slová – takže ak sa chcete vyjadrovať zaujímavo a neopakovať sa, budete hľadať jeho príbuzné ekvivalenty.
SSJ – Slovník slovenského jazyka
Je škoda, že v rámci vyhľadávania máme k dispozícii len staršie vydanie SSJ z rokov 1959 – 1968. V roku 2006 totiž vyšiel 1. zväzok a v roku 2011 2. zväzok Slovníka súčasného slovenského jazyka, ktorý je novým vydaním tejto publikácie. SSJ je najúplnejšou príručkou slovnej zásoby slovenského jazyka a pokrýva celú slovnú zásobu jazyka v období jeho vzniku. Obsahuje výklad významu slova, jeho gramatickú charakteristiku, štylistické hodnotenie i príklady používania (dá sa povedať, že KSSJ je taký „výcuc” SSJ).
V ponuke slovníkov nájdete ešte ďalšie skratky, ale pre bežné potreby nám úplne stačia tieto základné slovníky. Spomenula som, že KSSJ a PSP sú kodifikačné príručky. Pre úplnosť – treťou kodifikačnou príručkou sú Pravidlá slovenskej výslovnosti a štvrtou Morfológia slovenského jazyka.
Tak, okrem zdieľania by som tento post zavesil aj na nástenky v každej strednej a vysokej škole. A jazykovej, samozrejme.
Aj keď je to o rodnom jazyku, nedá mi do toho nezapliesť aj angličtinu, pretože aj cudzí jazyk sa človek naučí používať len do takej miery, do akej vie alebo nevie používať ten vlastný.
No a na seriál by som sa určite rád kukol 🙂
Prvé, čo mi zišlo na um ( alebo ma napadlo?:), je, že článok vycapím v škole na nástenku pre kolegov a napíšem link na tabuľu pre našich študentov slovenčiny, keďže som “jazyková”.
Pri učení sa cudzieho jazyka sa človek stále hrabká v slovníku;
(len nie vo vreckovom!!!), ale pri slovenskom jazyku sa každý cíti expertom….a tak to aj potom vyzerá:)
To by sa veru hodilo urobiť nejakú peknú infografiku. Zahrniem to do svojich plánov ;).
ešte by to chcelo návod ako si to všetko zapamätať
Marian – ono sa tieto veci učia aj normálne v škole. Len tam to málokto ocení – pokiaľ nevieš, načo ti to bude, neprinútiš sa si o tom ani len prečítať.
Napríklad my sme sme na škole preberali ako sa pracuje so slovníkom, ale nikto nám nevysvetlil na čo nám to bude. A o elektronickej verzii sme nemali ani potuchy. To bola asi pre učiteľky príliš novinka, ktorú asi ani nezaregistrovali. Slovník od SAV používam už dlho a je výborný, len trošku by to chcelo viac user-friendly prostredie.
Ja svoj rodný jazyk nedám za žiaden iný, preto veľmi oceňujem tento Monikin počin. Chcem ale povedať, čo mi denne “otravuje život”. Pri počúvaní rozhlasu, či sledovaní televízie ma dvíha zo stoličky, keď “Slováci” krásne mäkké ľ surovo nahrádzajú tvrdým l. A hlavne tí, pre ktorých by správne vyjadrovanie malo byť prioritou – moderátori, redaktori, komentátori a pod. Pri prijímaní do zamestnania by mali prejsťakousi vstupnou previerkou, ako vedia spisovne správne nielen písať, vyjadrovať sa, ale i hovoriť. Či ?
:)) Tak, je, tak je!… Ale, žiaľ, nedá sa to. Raz, hádam aj pred 18. rokmi som sledovala diskusiu – okrúhly stôl práve o tom, že v masmédiách budú mať miesto iba tí, čo ovládajú spisovnú výslovnosť, teda podľa Slovníka slovenskej výslovnosti… Ako vidno, padlo to do vody… Až natoľko, že sa stretáme s teóriou, že sa v slovenčine ľ má vyslovovať polomäkko… zatiaľ však jestvujú iba tvrdé, mäkké, buď obojaké spoluhlásky, ale polomäkké ešte nie. Som z Dolnej zeme, kde aj telefón je teľefón, takže my máme iný “probľém”, ale nezadržím hubu, keď na zdokonaľovacích seminároch zo slovenčiny nedbajú na výslovnosť ani sami profesori. Nie je správne používať ani “je treba” – stačí treba alebo už potom – je potrebné… Tiež pleonazmus “častokrát” – často… a nech nehovorím o tom, kam sa podela milozvučná vetná melódia a výslovnosť samohlások… na západe Slovenska je to už skôr nejaké mravčanie… Nehnevajte sa. 🙂
Filip: to si presne uvedomujem. Nechcem sa hrať na mudrlanta, ktorý pojedol všetkú slovenčinársku múdrosť sveta – sama veľa neviem alebo som už zabudla. Ale problematike jazyka sa na Slovensku laicky príťažlivo nevenuje nikto, čo je veľká škoda a výsledkom je stav pravopisu, aký je.
Alena: Ďakujem a je to pravda. Čo sa týka vyslovovania ľ, naozaj by sa malo vyslovovaťmäkko, hlavne v médiách, ale vidím to tak, že pomaly no isto sa posúva jeho výslovnosť do tzv. vyššieho štýlu, v ktorom sa napr. zreteľne vyslovuje aj samohláska ä. Neprekvapilo by ma, keby sa to o pár rokov v rámci dynamiky jazyka zoficiálnilo.
Ja sa už pomaly cítim ako spiatočník keď vyslovujem “poĽe”. Na druhej strane “správne” vyslovovanie ä mi už znie snobsky a bez nadvihnutého obočia ho akceptujem len starým ľudom alebo starým hercom. 🙂
Ako hovorím, výslovnosť ä patrí do tzv. vyššieho štýlu, čiže v bežnej reči by sa ani nemalo používať. Vyšší štýl ja laicky povedané vyhradený slávnostným udalostiam a prejavom so štipkou pátosu ;).
Filer: Ja som mala na mysli mäkké ľ v slovách ako napr. ľavica, ľudia, veľmi, veľa, ľúbiť … . Ty máš asi na mysli mäkko vyslovované de, te, ne, le, di, ti, ni, li v slovách. Podľa mňa to nie je “snobské”, ak Slovák správne používa mäkké ľ tam, kde treba. Naopak, malo by to byť prirodzené tak, ako pre Angličana “r”. Pekný večer !
Ak celý život žijem na dedine, ktorá je ovplyvnená tvrdím nárečím, tak je pre mňa ťažké vyslovovať mäkko, ale naučil som sa. Až do takej miery, že mi otec nadával ako to rozprávam. Podľa mňa je vždy na jazyku podstatné, aby sme sa dorozumeli a pochopili, čo jeden druhému chceme povedať alebo napísať. Bezchybný pravopis aj výslovnosť je luxus, ktorý nepotrebujeme, ale je príjemné, ak nás nerušia chyby v texte. Sám som háklivý na chyby, ale to je už sila zvyku. Mnohokrát opravujem texty po druhých. Najväčším kameňom úrazu je avšak štylistika. Tam máme všetci rezervy. Vrátane mňa. Ale na našom Draksavracia.sk sa snažíme písať čo najjednoduchšie a nezrozumiteľnejšie. Tak ako napísal Miro Šifra http://truestory.sk/post/7116313529/piste-jednoducho-nech-nevyzerate-sprosti Riešiť pravopis je podľa mňa na webe to posledné. Obsah je omnoho dôležitejší, aj keď forma môže veľakrát odradiť.
* najzrozumiteľnejšie (monika, chýba ti tu mazanie komentárov a ich oprava)
Mám rada minimalizmus, takže je to tu najjednoduchšie – systémové riešenie. Veď si rozumieme :).
Mne sa na tomto tvojom článku páči, že je z neho cítiť, že je fundovaný, no napriek tomu je prehľadný a slovenčinárskemu laikovi prístupný. Je to príjemné vedieť, že niekto dokáže o slovenčine rozprávať aj takýmto spôsobom. Po piatich rokoch na Katedre slovenčiny som začala mať pocit, že takí ľudia už snáď ani neexistujú.
A čo sa týka výslovnosti mäkkého ľ , presne ako Monika hovorí, treba si uvedomiť, že aj výslovnosť je v jazyku dynamickou záležitosťou, hoci nie tak výrazne ako napríklad slovná zásoba. Preto asi ťažko možno očakávať, že sa do médií vráti ten typický prejav hlásateliek zo slovenskej televízie 70. rokov. Ani v angličtine sa v médiách už nepoužíva BBC English ako kedysi. A mne to ľ ani v bežnej reči veľmi nechýba, hoci som takýmto prístupom asi slovenčinár-kacír 😀 Zatiaľ ma kvôli mojej výslovnosti ešte zo žiadnej skúšky nevyrazili.
Pochvala od kolegyne – slovenčinárky padne dobre, ďakujem :).
Chceš povedať, že: ” VeLmi veLa Ludí šLape vLavo”, je normálne a nebodaj pekné ?! Bŕŕŕ… Tak by si to povedala ?
Reagovala som na prvý odsek :). Čo sa týka výslovnosti, takto by som to povedala, lebo nie som zvyknutá rozprávať mäkko – ale povedala by som to tak doma či medzi priateľmi. Na oficiálnej pôjde sa snažím :).
Tak áno, niektoré slová vyslovujem mäkko aj ja. Minule sme to analyzovali s kamarátmi. Tam, kde sa ľ píše aj v pravopise, tam je to ešte pomerne prirodzené. Takže vždy hovorím veĽmi veĽa. Ale tam, kde je ľ iba mäkčené nasledujúcou mäkčiacou samohláskou, tam už ľ nehovoríme. Napríklad v slove korčule. Bohužiaľ, nenarodila som sa na Ľiptove…
uff…mne naskakuje husia koža z tých mäkčeňov, keď všetky slová vyslovím mäkko. Tiež sa snažím znovu prinavrátiť k spisovnej slovenčine, ale som zo západného SR a toľko mäkčeňov u nás znie naozaj dosť neprirodzene. Študovala som na “pravom” Slovensku, kde som sa aspoň trošku poslovenčila, ale aj tých zopár mäkčeňov, ktoré používam presne tam kde majú byť si občas pred svojimi západniarskymi kamarátmi musím riadne obhajovať.
šLape? a tam je kde Ľ? veď to je šLIape!!! nnrgh!
Písali na Twitteri že sa mám zapojiť do tejto diskusie a ja reku, nedbám, pridám sa. Chcel som len povedať že v tých elektronických slovníkoch sa dá vyhľadávať aj podľa sufixu, čím poslúžia aj ako slovník retrográdny. A že je to pravda s tým čítaním. Keď ma na základke vyvolala učiteľka aby som jej povedal vybrané slová, tak guľa bola istá. Keďže som veľa čítal, nikdy som nepochopil význam toho aby som ich vedel naspamäť. A keďže som bol rebel tak som sa to, čo som považoval za zbytočné, neučil. Ale z diktátu som nikdy nemal horšiu ako 2. A aj tú 2 len, kvôli, tým, hlúpym, čiarkam! 🙂
Teraz budem vyzerať hlúpo, ale asi som dobre nepochopila tvoju druhú vetu :D. P. S. Teším sa, že môj Twitter influence má vplyv aj na takého rebela, ako si ty ;).
Keď potrebujem (najmä pri textovaní) hľadať slová podľa ich konca, keďže v retrográdnom slovníku sú slová zoradené podľa toho na aké písmená končia. 🙂
Aha, už rozumiem. Dobre vedieť ;).
Prečo sa hore v ukážke zo Slovníka slovenského jazyka používa slovo “zpráva”? Či je to zo šesťdesiatych rokov?
Myslím, že áno, s/z sa ešte dosť dlho vyvíjalo. Napríklad dlho sa používalo “smena”, dnes je “zmena” (pracovná zmena).
Nech sa na mňa kodifikátori spisovnej slovenčiny nehnevajú, pre mňa bola a vždy bude “smena” = “vymedzený čas na prácu a “zmena” = “premena, nadobudnutie nových vlastností” !
Však aké nové vlastnosti vzniknú v továrni, keď raňajšiu smenu vystrieda ppoobednajšia “zmena”???
sorry, preklep 🙂 opravujem predchádzajúci text aby ste ma slovenčinári neukameňovali…
Nech sa na mňa kodifikátori spisovnej slovenčiny nehnevajú, pre mňa bola a vždy bude “smena” = “vymedzený čas na prácu a “zmena” = “premena, nadobudnutie nových vlastností” !
Však, aké nové vlastnosti vzniknú v továrni, keď raňajšiu smenu vystrieda poobednajšia “zmena”???
Veľká vďaka za návod. Som na VŠ a s pravopisom mám riadne problémy (tatko je Čech, možno bude aj tam pes zakopaný)…takýto prehľad sa veľmi hodí a čo sa toho seriálu týka minimálne ja som “za”, bude to pre mňa velikánska pomôcka. Ešte raz veľká vďaka.
S tým čítaním to moc nefunguje. Čítam tak dve knihy týždenne ale môj pravopis ostáva na tragickej úrovni z 9. tredy ZŠ keď som dostával 5ťky z diktátov. Myslím, že to z časti záleží od kognitívneho štýlu. Ja vnímam text intutívne ako celok, vidím význam slova bez ohľadu na jeho gramatickú správnost, zatiaľ čo napríklad mojim rodičom chyba hneď udrie do očí. Každopádne užitočný článok…
Milá Monika,
to, čo robíte, sa mi páči. Študujem slovenčinu na vysokej škole a pravda je taká, že pravopis sme preberali z “odbornej” stránky. Reálne nikoho zo skúšajúcich veľmi nezaujímalo, či ho vieme aj použiť v praxi. O online slovníku slovenčiny som síce vedela aj bez Vášho článku, ale som si istá, že mnoho mojich kolegov z fakulty o ňom ani netuší. Naozaj by bolo užitočné dostaťho do povedomia základných, stredných i vysokých škôl, lenže Jazykovedný ústav Ľ. Štúra rieši iné veci. (Napríklad dokončenie SSJ, na ktorom sa pracuje dlhšie ako na Novej budove SND- podľa mňa by nemalo zmysel dať na net len polovicu.) K výslovnosti mäkkého l, čiže ľ: v jazyku je jedným z princípov aj ekonómia -ako všade v živote- ide o to vyjadriť sa čo možno najlepšie a najekonomickejšie, aby to splnilo daný komunikačný účel. No a keďže ľudia si rozumejú aj bez ľ, najmä my zo západného Slovenska, kde vo vývine slovenčiny skrátka zmizlo mäkké ľ (na presné storočie si nespomeniem, ani to nie je na tomto mieste dôležité, ale vlyp má, laicky povedané, dnes napríklad bezprostredná blízkosť češtiny a české televízne kanály, ktoré na západe “chytáme”). A keďže vyslovenie ľ trvá dlhšie a je fyziologicky zložitejšie ako vysloviť “obyčajné” l, je to ekonomickejšie a pre ľudí zo západného Slovenska, väčšinou, aj oveľa prirodzenejšie. Či sa zvyšku Slovenska, ktoré mäkčí od narodenia a už storočia predtým, páči alebo nie, je otázkou vkusu. Len aby “nezápadniari” vedeli, že to nie je naša chyba alebo lenivosť, že nemäkčíme- je to vec historického vývinu slovenčiny- jej nárečí- a výchovy. (Ja osobne som až na vysokej škole prvýkrát použila veĽa pod vplyvom spolužiačok z Čadce a Prešova, no dodnes, aj po 4 rokoch, je mi to neprirodzené a trochu aj nepríjemné.)
Oceňujem nápad, no na naučenie sa pravopisu z kníh prirodzenou cestou by som sa dnes veľmi nespoliehala. Čítam veľa kníh a denne a viem, v akom stave je úroveň korektúr na Slovensku. Vo veľmi zlom. Za posledné roky som nečítala jednu knihu, v ktorej by neboli chyby. A to čítam knihy z rôznych vydavateľstiev- dokonca aj knihy, čo vydáva SAV a týkajú sa jazyka a jazykovedy, obsahujú more chýb (v porovnaní s knihami, ktoré vychádzali kedysi a ktoré čítam ako “povinnú literatúru” do školy, kde sa chyby nevyskytujú takmer vôbec) . A druhým problémom je, že mnoho kníh je dostupných len v češtine. Nerobia sa vždy preklady a ak sa robia, stáva sa, že sú nižšej kvality, a preto ľudia siahajú po českej verzii knihy. A čítanie v češtine slovenskému čitateľovi nepomôže zlepšiť sa v pravopise.
Neberte to ako osobnú kritiku, lebo celkový nápad sa mi veľmi páči. A držím Vám palce v osvetovej práci šírenia spisovnej slovečiny!
Ďakujem za zaujímavý komentár (a neberiem ho ako kritiku :). S tým čítaním som to skôr myslela na také základné veci – veľa ľudí má problémy aj s úplne triviálnymi vecami, a v tom som presvedčená, že čítanie pomôže. Pravda je taká, že ako píšete, ani v knihách to nie je ideálne, ale ak ide naozaj o prirodzenú cestu – lepší zdroj nie je. Vždy človek urobí pre svoj jazyk viac prečítaním knihy ako prelistovaním nejakého bulváru.