Každá kniha je dielom troch ľudí – spisovateľa, grafického redaktora a editora. Korigovať/editovať knihu, to nie je len pátranie po nespisovných slovách, gramatických chybách či preklepoch. Na čo všetko sa korektor zameriava, aby sa za svoju prácu nemusel hanbiť?
Slovenčinu často označujú za jeden z najťažších jazykov sveta. Niet divu, skloňovanie, vybrané slová a mnohé pravopisné výnimky nie sú jednoduché na zvládnutie a je potrebné sa ich naučiť. V ktorých gramatických javoch a slovách sa ľudia mýlia najviac a na ktoré by ste si mali dať pozor?
Prácu jazykového redaktora/korektora ocení len ten, kto to už raz robil. Keď si predstavíte, za aký krátky čas musí tento redaktor prečítať celé vydanie časopisu, a to nielen raz, ale aj 3- a viackrát, možno až vtedy budete schopní vydavateľstvu odpustiť pár preklepov, ktoré v čísle svojho obľúbeného časopisu nájdete.
Určite sa vám už stalo, že ste natrafili na pútavý text, avšak aby ste ho vnímali ako absolútne dokonalý, ešte treba odstrániť jednu chybičku krásy – pravopisné chyby a nespisovné výrazy.
Kurzor na monitore bliká a z obrazovky na vás nemo hľadí dokument s textom, ktorý by ste ani náhodou neoznačili prívlastkami ako svieži, originálny či úderný? Strávili ste nad ním hodiny alebo dokonca celé dni, máte zvládnutú tému, poznáte cieľovú skupinu – a napriek tomu to stále nie je ono?
Sformulované myšlienky sú akési vágne, pointa ťažkopádna, celkový dojem rozpačitý – jednoducho ideálna kombinácia na to, aby ste upadli do tvorivej depresie. Ako sa jej vyvarovať?
Každý z nás vie písať, učili sme sa to v prvej triede, ale písať a písať je rozdiel. Ak chcete tvoriť kvalitné a zaujímavé texty, stojí to čas, trpezlivosť a v neposlednom rade veľa praxe. Samozrejme, nájdu sa medzi nami aj takí, ktorí majú už prax zvládnutú, ale tí menej zdatní by sa mali každý deň zdokonaľovať v umení písať.
Ponúkam vám 5ctipov, ako prejsť z čítania k tvorivému písaniu.
Nie, nepomýlila som sa, názov článku sa nemá volať “píš, ako počuješ” – známa to veta propagujúca fonetický pravopis, ktorý sa u nás snažil zaviesť Anton Bernolák. S touto upravenou verziou – píš, ako rozprávaš – sa stretávam občas ako s radou pre kreatívne písanie, keď sa nádejným blogerom alebo copywriterom radí, ako sa naučiť zaujímavo písať.
A viete čo? Je to tá najhoršia rada.
Pravopis je taká zvláštna vec – väčšina ľudí má k nemu buď odpor (výsledok staromódnych slovenčinárok zo základnej školy) alebo nejaký divný vzťah „ty nechaj na pokoji mňa a ja nechám na pokoji teba”. A odhadujem, že celkový postoj mladej generácie k pravopisu je takýto:
Mám pre vás zlú správu. Ak ste nemali šťastie na dobrého slovenčinára už na ZŠ, na strednej zameškané nedoženiete (preberá sa len literatúra a niečo ako sloh), na výške sa už pravopisom nikto vážne nezaoberá. Pravopis sa nenaučíte z tutoriálov na internete. Ide o taký komplexný systém, že ani ja o sebe netvrdím, že ho ovládam na 100%. Našťastie, netreba hádzať úplne flintu do žita.
Už sa vám stalo, že text, ktorý ste vytvorili, sa vám s odstupom času zdal byť slabý a nedopracovaný alebo dokonca že ste sa zaň hanbili? Či už išlo o slohovú prácu, článok na blog alebo o profesionálny reklamný text, mali ste pocit, že ste pri ňom nevydali zo seba to najlepšie?
Dôvod, prečo sa vám váš výtvor nepáčil, nemusel byť váš nedostatok kreativity a ani to, že by ste zrovna nemali svoj deň alebo vám nesadla téma.
Čo ak ste len začali písať bez zahrievacej pisateľskej rozcvičky?
