Keď spisovateľ čosi napíše, a je úplne jedno, či to je poviedka, román alebo len článok na blog, svoje dielo pokladá za dokonalé a najradšej by ho tak, ako je, predložil hoci aj celému svetu. Editorovi však stačí päť minút na to, aby dokázal posúdiť, či ide o bestseller, brak alebo niečo, čo knižnému trhu jednoducho neuškodí.
Je veľa filmov, kde hlavnú úlohu hrajú spisovatelia a ich vlastní editori. Viete však, ako to vo vydavateľskej sfére funguje naozaj a aký je vzťah medzi autorom a jeho redaktorom?
Boj o spisovné slová
Množstvo moderných autorov si nedá siahnuť na slová, a často aj tie nespisovné. Koľkí z nás radi používajú napr. slovo kojiť miesto dojčiť alebo slovo kľudne miesto pokojne?
Najmä spisovatelia sú špecifickí v tom, že si len málokedy chcú vziať z úst slovo, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou slovníka, s ktorým bežne vystupujú aj na verejnosti.
Ak teda nemá byť text plný kurzívy či úvodzoviek, do ktorých sa nespisovné výrazy obliekli, aby v knihe/na internete/v časopise nepôsobili neprofesionálne, je úlohou editora dohodnúť sa s autorom textu na kompromise. Napríklad takom, že sám autor v texte vyhodnotí daný výraz ako nespisovný, ale čitateľovi oznámi, že si ho praje využívať, aby text nestratil jeho podpis.
Dozor nad správnosťou faktov
Editor okrem pravopisnej a štylistickej stránky textov pozorne vníma aj ich obsah. Zvlášť pokiaľ ide o texty s historickou tematikou, náučné alebo populárno-náučné články. Ak je to potrebné, niektoré fakty si vyhľadá v encyklopédii alebo na dôveryhodných stránkach na internete. Neváha overovať historické udalosti, správnosť vlastných mien, odborných výrazov, číselných údajov a pod.
Aj dobrému autorovi sa občas stane, že zle odpíše rok alebo meno. V závislosti od náročnosti textu sa potom s autorom alebo vydavateľstvom dohaduje na cene redakcie a korektúr. Čím viac času strávi pri overovaní faktov, tým vyššia bude odmena za jednu normostranu.
Čo môže editor zmeniť
Každý jazykový redaktor/editor má v rukách veľkú moc. Keď sa k nemu dostane hotové dielo, len od jeho práce závisí, ako ho bude vnímať čitateľská obec.
Nejde len o to, aby boli dodržané pravopisné normy, ale aby sa text čítal ľahko, bol zrozumiteľný, prehľadný, skrátka prirodzený. Ak sa editorovi zdá, že niečo sa do textu nehodí, neváha to vymazať alebo navrhne autorovi, aby to upravil. Môže zasahovať do členenia textu, do slovosledu, využívať synonymá, a pri finálnych prácach, keď grafik rieši siroty a vdovy či nedostatok voľných riadkov, môže niektoré slová a vety v texte vyškrtať alebo naopak doplniť, aby sa odstránili typografické chyby.
Najväčšie šťastie, ktoré môže editora stretnúť, je autor, ktorý mu úplne dôveruje a nespochybňuje jeho prácu. Naťahovať sa o interpunkčné znamienka alebo slovíčka nie je príjemné nikomu a aj autori by si mali uvedomiť, že editori sú tu na to, aby ich texty zdokonalili, a nie poškodili alebo pretvorili podľa seba.
